Geek cooking - Kritik na cestách - Krakov

Autor: Adam Suchon | 9.3.2015 o 6:10 | Karma článku: 5,39 | Prečítané:  1385x

Už sme si mohli zvyknúť, že nás postkomunistické krajiny tak nejako preštiavajú na každom druhom kroku. S Českom tesne súperíme v nekompetentnosti, momentálne máme trochu navrch nad Maďarskom, ale na strane druhej nás také Estónsko predbehlo, že sú až vzorom pre západné štáty v spôsobe akým spravujú krajinu. A v momente kedy prekročíte hranice z Česka do Poľska zistíte, že nás Poliaci prešťali tiež.

Rád si predstavujem, ako si každý pondelok medzi siedmou a deviatou ráno menšia armáda ľudí varí kávu, pripraví raňajky a popri prežúvaní prečíta nový recept. Odo mňa samozrejme, to keby tá celá predošlá veta nebola bývala znela dosť egoisticky.

Keby sa náhodou našlo zopár pravidelných čitateľov, dnes možno odídu sklamaní. Recept dnes nemám. Posledných pár dní som strávil v Krakove. 

Tento blog je o Krakove ako meste, o rozdieloch medzi Krakovom a Bratislavou, ale hlavne o jedle.

Ak mám byť veľmi úprimný, nemal som veľké očakávania o Krakove a Poľsku všeobecne. Pre nás Slovákov boli Poliaci vždy terčom vtipov a srandičiek. A koniec koncov, kto nás môže viniť? Len pred rokom či dvoma sa zistilo, že radi solia posypovou soľou. Idete von do sveta a o Poliakov sa potkýnate. Skrátka na prvý pohľad majú imidž, že sú ešte lenivejší, ešte skorumpovanejší a majú ešte viac rozbité cesty ako my.

Ale toto, milí priatelia, je jeden gigantický omyl.

Už sme si mohli zvyknúť, že nás postkomunistické krajiny tak nejako preštiavajú na každom druhom kroku. S Českom tesne súperíme v nekompetentnosti, momentálne máme trochu navrch nad Maďarskom, ale na strane druhej nás také Estónsko predbehlo, že sú až vzorom pre západné štáty v spôsobe akým spravujú krajinu. A v momente kedy prekročíte hranice z Česka do Poľska zistíte, že nás Poliaci prešťali tiež.

Tak nejak sme čakali, že v momente kedy prejdeme hranicou sa diaľnica skončí a bude nás čakať mesačná krajina v štýle východného Slovenska (cestári v okolí Rožňavy, na Vás sa pozerám). Opak bol však pravdou.

Snažili sme sa. Veľmi sme sa snažili, mali sme pripravený celý arzenál vtipov, sarkastických poznámok, ale nič z toho nebolo možné použiť. Ani riadok. Diaľnica bola hladká ako detská prdelka a doviedla nás priamo do Krakova. Všade prítomné tabuľky, že bola financovaná z peňazí EU. Povolená rýchlosť 140. Jediné z čoho sme si vedeli uťahovať bolo mýto. Cestou do Krakova sme mali dve zastávky na mýto a každá nás stála 10 zlotých. Dochádzať po diaľniciach je asi celkom drahý špás.

Ubytovanie sme si vybavili cez Airbnb. V poslednej dobe to je môj obľúbený spôsob ubytovania sa v zahraničí. Keď idete ako partia, alebo aj keď len dvaja, za pomerne lacné peniaze si viete zaobstarať ubytovanie, ktoré sa s nejakým hostelom nedá porovnať. My sme si rezervovali luxusný byt v centre Krakova za 20eur/osoba/noc.

Čo sme si všimli ako prvé po vykročení z bytu bolo, že je Krakov veľmi čistým mestom. Bývali sme na sídlisku, ktoré vzdialene pripomína Ružinov alebo Nové Mesto, ale všade bolo všetko čisté. Žiadne odpadky na ceste ani trávniku. Druhá vec, ktorú sme si všimli (a nepreberali) boli električky. Električky v Krakove sú nové, nie ako tie staré rozhegané haraburdy, ktoré máme v Bratislave (dokonca ich majú aj vo Viedni). Všetko krásne nové a na každej zastávke bol display, ktorý ukazoval koľko času zostáva do príchodu ďalšej električky.

Okrem toho, že je Krakow čisté mesto, je aj pekne zrekonštruované. Staré mesto je trochu väčšie ako to Bratislavské a je tiež veľmi upravené. Asi ako Viedeň. Keď som dnes ráno prechádzal naším Starým mestom, cítil som sa ako vo vojnovej zóne v porovnaní s Krakovom.

A teraz to dôležité, prečo sme vlastne tu. Jedlo a pitie. Jednu vec veľmi rýchlo zistíte, Poliaci nevedia variť pivo. Poľská obdoba Zlatého Bažanta sa volá Żywiec a to je taká neskutočná sračka, že sa to ani nebudem snažiť nijako krajšie zaobaliť. To sa proste nedá piť.

Chutí to ako močka a človeku je z neho fyzicky zle. To isté platí aj o ďalších značkách ako napríklad Warka a Tatra. Celkom sme pochopili prečo sa traduje, že si Poliaci pivo solia alebo sladia sirupmi. Sú skutočne nepitelné. Prvý večer som radšej presedlal na Heineken ako ich lokálne produkty a to Heinekenom opovrhujem z hĺbky duše. Vodky ale majú dobré. Chvála bohu, pivná situácia v Krakove nie je až tak beznádejná ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Len si nemôžete hocikam sadnúť a dať si perfektné pivo. Po malom googlení a čekovaní cestovateľských príručiek sme navštívili 4 podniky:

Greg & Tom Beer House Hostel

V sprievodcoch veľmi ospevovaný  podnik, bola to naša prvá voľba pri pokuse uhasiť smäd. Tento podnik bola ale čistá tragédia. Priestory sú veľmi malé a stiesnené. To by nejak extra nevadilo, keby sa po usadení aspoň dalo dostať na toalety. Dekor podniku pôsobí, že Greg je pseudohinduista a mal potrebu dať sošku budhu na každú okenicu a do každého výklenku, ktorý našiel, kým Tom, te bol kedysi ten rozumný článok v dvojici, ten, čo kúpil stoly a pekný pohodlný hnedý gauč, ale pri Gregovi mu preplo a začal nakupovať krikľavo modré gauče, z ktorých sa nedá postaviť. Dekor je mess. Čašníčky nepríjemné. Pivo len kopa Zivcov a jemu podobných na výčape. Keď je na nápojovom lístku najlepšie slivkové pivo máte problém.

Tap house

Jednoznačne naša najobľúbenejšia piváreň v celom Krakove, Po skoro troch dňoch bez poriadneho piva sme vážne zúfalo hľadali nejaký dobrý podnik, kde môžeme zabiť večer a uhasiť smäd. Tap house je šialene populárne miesto, stôl sme získali len šťastnou náhodou.

Na výčape majú 20 druhov lokálneho piva z miestneho pivovaru. Poliaci nakoniec predsa len vedia variť pivo. Dekor je jednoduchý, ale neurazí. Celkovo pôsobí celý podnik mlado, elegantne a hip. Obsluha neexistujúca, chodí sa objednávať k baru. Bar je rýchly a svoje pivká máte za minútku načapované. Oplatí sa spraviť si rezervačku. Nevšimli sme si, že by boli bývali varili.

Hospůdka U Nás

Nestíham to opakovat. Až na pár výnimiek Poliaci pivo variť nevedia. Ale čo spravíte keď Ste Čech, ktorý sa s celou rodinou preťahoval do Krakova?

Majitelia Hospůdky a rozhodli riešiť deficit kvalitného piva, importovaním toho najlepšieho čo v Česku majú. Na pipe sa ponuka pív strieda často a pivo je z tých menších českých pivovarov (žiaden Plzeň, Staropramen alebo Budvar).

Obsluha extrémne milá, servis fantastický, pivo nás zachránilo od umretia. Jednoznačne podnik, ktorý sa oplatí navštíviť. Majú aj krpaté menu pozostávajúce zo sviečkovej na smotane, vepřo, knedlo, zelo, segedínsky guláš a postrach každého gurmána – smažák.

Strefa Piwa

Strefa Piwa je tak trochu putika. Kým ich webstránka budí dojem, že idete do cool a hip podniku, po vstupe zistíte, že je to obyčajný pajzel, S 18 pivami na výčape. Pri tom množstve a ponuke veľmi rýchlo zabudnete na dekor. Potešíte sa, že ste si spravili rezervačku a ide sa na rock n roll. Každý si tu nájde svoje obľúbené pivo. Ponuka je z malých medzinárodných pivovarov od Čiech až po Anglicko s prevahou lokálnej poľskej produkcie. Tap house sa mi osobne viac páčil, na strane druhej sem sme zavítali v neskoršej hodine posledný deň, kedy už sa nikomu veľmi nechcelo prekonávať. Vrelo odporúčam zablúdiť sem. Asi najzaujímavejšie pivo, ktoré sme tu v rámci experimentovania mali bola čierna desinka s čili. Údajná desinka bola silná ako 18ka a čili tam seriózne štípalo. Nedokázali sme dopiť piati jeden zdieľaný pollitrák, ale 

1. veľmi zaujímavý zážitok

2. veľmi vďačný na konverzáciu

Keď nemám svoju rannú kávu, lepšie urobíte keď sa ku mne nepriblížite. V Krakove sme absolvovali ranné kávy na byte, v priebehu dňa sme obedy kávou zakončili ale zo dva krát sme zablúdili aj do kaviarne/cukrárne.

Café mini

Café mini bola našou prvou cukrárenskou skúsenosťou v tomto meste. Malá cukráreň situovaná de facto na hlavnom námestí nás nalákala na výklad plný celkom dobre vyzerajúcich zákuskov a iného drobného pečiva. Pri bližšej inšpekcii by síce pozorný zákazník mohol všimnúť, že zákusky, torty a koláče až tak fantasticky nevyzerajú, ale čert to ber, ako zlé to môže byť?

Ako sa ukázalo, zlé to celkom nevystihuje. Príšerne zlé už skôr. Zákusky a torty boli tak umelé, že miestami sme mali pocit, že ich vyrábajú v labáku technickej univerzity. Káva bola kyslá ako citrón a to, čo nazývali malinový koktail boli maliny s ...asi kefírom, neviem, ale po prvom glgu som si myslel, že sa povraciam. Vyhýbať sa na kilometer.

Kaviareň Karma

S hipsterskými kaviarňami je to väčšinou tak, že buď majú veľmi dobrú alebo veľmi zlú kávu.

Toto je asi správny okamih sa priznať, že nie som fanúšikom hipsterských vecí. Všetky tie bezgluténové veci, tá celá filozofia bez logiky, tie raw koláčiky, vegánske jedálničky, to sú všetko záležitosti, ktoré si odo mňa vysluhujú iba čisté, nefiltrované pohŕdanie. Sú to skrátka blbosti a debatovať sio mnou na túto tému nemá význam.

Karma bol jedným z tých podnikov, ktorý už hipsterskejší ani byť nemohol. Široký výber raz koláčov, hipsterských drinkov, ktoré kričali, že sú ooo tak veľmi organické (toto je moja obľúbená časť týchto podnikov vo všeobecnosti - čerstvé šťavy a prírodné limonády, bez irónie), Káva ma ale obrovsky sklamala. Opäť bola kyslá a celkovo nesplnila očakávania. Hipsterské limonády, ktoré sme si objednávali tvrdili, že sú prírodné a organické, ale chutili umelo a boli prehnane presladené. Ale môj najväčší problém boli raz koláčiky.

Ja neviem ľudia, čo sa Vám pre boha preháňa hlavou, keď to vyrábate, vymýšľate a hlavne jete. Však je to hnus. Začnem s tým, čo bolo chuťovo ok. Čokoládové brownie s ricottou. Nie som všeobecne na brownies ale tento chuťovo fungoval. Problém ale bol, že tak ako každá raw blbosť aj toto bolo strašne tuhé. Bolo to ako dať si do úst tehlu. Ako jesť balvany. Pri tradičnom pečení máme klasické cesto, ktoré má byť podľa definície čo najľahšie. Tým, že ho pečieme získa ľahkosť, či už vďaka tomu, že voda v ceste sa premení na paru, alebo vďaka kvasniciam prípadne vzduchu vo vyšľahaných bielkach, výsledok je vždy rovnaký - ľahké cesto. Pri raw veciach, keď chcete dať dokopy nejakú zmes, čo bude držať, vždy budete mať problém spraviť zmes dostatočne pevnú a vzdušnú zároveň. V Karme to pri ich brownie nezvládli.

Datlový koláč

 Tento koláč by mi aj bol býval chutil, keby mal tradičný korpus. Plnka z datlí bola ozaj dobrá, ale ten korpus. Vyrobili ho z ovsených vločiek a zlepený niečým neznámym. Povedal by som, že karamelom, ale nie som si istý, či by to bolo potom ešte raw. Chutilo to ako šťavnatá datlová plnka s pilinami. 

Šalát z baby špenátu, šampiňónov a krúpami

Asi najlepšia vec v celom podniku. Nehovorím, že to bol gastronomický zážitok a že ma to vystrelilo z gauča, ale označil by som to za pomerne priemerné vegetariánske jedlo, ktoré neurazí. Všetko bolo ochutené jednoduchou octovou zálievkou. Steak by som si k tomu vedel predstaviť. Oproti koláčom to bol Rolling Stones vedľa Desmodu.

V Krakove síce nie je žiadna reštaurácia ocenená Michelinovskou hviezdou, ale na rozdiel od Slovenska, inšpektori už túto krajinu stihli objaviť. Na stránkach Michelinu sme našli celkovo 38 reštauračných zariadení navštívených Michelinom. 

Reštaurácia Bistro ZaKładka

Naša prvá návšteva skoro Michelinovskej reštaurácie sa uskutočnila na druhom brehu Visly. Menu v ZaKładka je menu klasického francúzskeho bistra. Fanúšikov francúzskej kuchyne poteší, že na menu nájdete aj vnútornosti a skutočne lacné kusy mäsa (prasačie ušká napríklad). Menu pre mňa vyzeralo ako bistro all star menu, niečo, čo by som veľmi uvítal aj v Bratislave.

Predjedlá

Homemade foie-gras torchon

Torchon je husacia alebo kačacia pečeň zrolovaná do tvaru valca pomocou syrovej látky. Takto zabalená pečeň je potom pošírovaná, nechá sa vychladnúť a podávajú sa z nej kolieska. Torchon bol podávaný s polkou grilovanej hrušky a brioškou. Hruška mala výraznú chuť anízu a celkovo si myslím, že bola príliš aromatická. Celkovo by som si toto jedlo objednal znova.

Croque-monsieur

Ako už bolo spomenuté, brioška, šunka, syr celé zapečené v ďalšom syre. Tomuto jedlu nebolo čo vytknúť. Brioška bola lahodná maslová, mäkká a človek by najradšej začínal deň s takýmto sendvičom. Jednoduchý šalát pomohol zľahčiť celé jedlo.

Fresh breton mackerel fillet premium in white wine like in Saint Malo

Pre mňa osobne bolo toto jedlo prekvapením. Studené predjedlo makrela chutila po oceáne. Smotana s chrenom a cvikla podávaná k makrele veľmi dobre jedlo doplnila. Jedlo bolo doplnené domácim pečivom.

Onion cream soup

Polievka vyzerá veľmi chutne, majiteľka si ju nestíhala chváliť.

Hlavné jedlá

Sweetbread

Brzlík sa už u nás ani kúpiť nedá, ale dakedy dávno to bola delikatesa aj na našom území.

V podaní Zakladky bol jednoducho perfektný. Aj najväčší ohrnovači nosov pri stole uznali, že orgánové mäso má svoje čaro. Brzlík bol podávaný so smotanovou karí omáčkou, listom lasagna cesta a orechami. Všetko spolu fungovalo a celkovo sa jednalo o vyvážené jedlo.

Lamb leg marinated 7 hours

Mäso nádherne opadávalo z kosti,  bolo mäkké a šťavnaté. Trochu sme sa obávali ako mäsu pristane ananás. Tu sme boli v názore rozpoltení. Ja som bol príjemne prekvapený, že táto kombinácia funguje, druhá polka tvrdila, že je ho tam priveľa.

Rabbit leg in Provencal butter

Králik bol pomaly dusený, mäso odpadávalo z kosti, čistá krása. Vizuálne veľmi pekne vyzerajúce jedlo. Napriek vzdychaniu majiteľky, že nevládze ho statočne dojedla. Myslím, že ďalšia recenzia nie je ani potrebná.

Celkové hodnotenie:  ZaKładka ponúka výborný pomer ceny a výkonu. Ich klasické bistro menu je zvládnuté na jednotku a na vínnom lístku si každý nájde to svoje. Obsluha bola na vysokej úrovni a o kvalitách tejto reštiky svedči aj pozitívna kritika od svetoznámeho šéfkuchára Marco Pierre White-a.

Reštaurácia Farina

Vzhľadom na to, že sme mali naplánované dve reštaurácie na tento deň, rozhodli sme sa pre ľahší obed. Ryby a plody mora sme mali zafixované v tejto kategórii. Už hneď pri vstupe do reštaurácie si uvedomíte, že Farina patrí medzi tie lepšie podniky. Pri vchode Vám zoberú kabát a usadia ku stolu. Reštaurácia je veľmi elegantná, príjemne osvetlená a len pár metrov od hlavného námestia. Čo nás zaujalo ako prvé boli aperitívy. Teda presnejšie ustrica a shot vodky ako aperitív. Väčšina z nás ešte ustrice nejedla, tak sme nabrali odvahu a objednali sme si. Je veľmi ťažké popísať ako chutí ustrica. Keď je správne otvorená, pláva vo svojej vlastnej šťave, vo vode z mora. Najprv zacítite výraznú slanú chuť, potom sviežosť mora. Veľmi ťažko opísateľná chuť ale každému odporúčam.

Ako pozornosť podniku sme dostali vynikajúcu nátierku zo šampiňónov, ochutenú olejom z bielych hľuzoviek a s domácim pečivom, ktoré podnietili naše očakávania.

Predjedlá

Snails with creamy garlic and parsley sauce

Ďaľšie z jedál, ktoré u nás prakticky nepoznáme robíme si z neho srandu. Pritom úplne bezdôvodne. Omáčka bola krémová, nie príliš cesnaková a to napriek celým plátkom cesnaku v nej. Slimáky neboli gumové a boli vybraté z ulity. Domáce pečivo na kraji stola spravilo z tohto jedla niečo, na čo budem dlho spomínať.

 

Mediterranean fish soup

Táto polievka mi chuťovo pripomínala maďarské halászlé, len namiesto kapra v nej boli morské ryby. Chuťovo veľmi jemná polievka. Dominantná chuť rýb bola svieža s jemným paprikovým finišom. Všetky ryby v polievke boli vykostené, radosť jesť.

Hlavné jedlá

Black Pasta with Crab

Vizuálne pomerne impozantné jedlo, ktorému opäť nie je čo vytknúť. Chute boli jednoduché, pasta bola perfektne uvarená. Krab nebol prevarený a bolo ho v jedle cítiť. Jedlo bolo striedmo korenené ale nepotrebovalo nič viac.

Turbot with green asparagus and black morels

Omáčka bola neuveriteľne hladká a celé jedlo vďaka nej malo priam maslový výraz. Ryba bola dokonale uvarená, špargla bola pevná a sviečo zelená. Hríby, ktoré sa u nás sušené predávajú za zlaté dukáty sa výborne k rybe hodili.

Mussels a’la Farina a Spicy Mussels

Obidve jedlá z mušlí boli jednoducho výborné. V prvom prípade boli mušle podávané s pórom a omáčkou ochutenou s curry. Mušle a pór sú kombinácia, ktorá funguje, curry a mušle sú kombinácia, ktorá funguje a spolu fungujú tiež.

V druhom prípade boli mušle v paradajkovej omáčke. Omáčka mala sviežu chuť, pestrú červenú farbu a po prehltnutí z nej bolo cítiť teplo z čili. Nie, neštípala, iba teplo z čili.

Celkové hodnotenie: Výnimočný zážitok, určite sa oplatí navštíviť, krásne priestory, profesionálny servis, relatívne prijateľné ceny, želal by som si takéto podniky aj u nás.

Ako poslednú reštauráciu sme navštívili Kogel Mogel. Na papieri tento podnik vyzeral úžasne. Millión ocenení, typická poľská kuchyňa, krásny interiér, proste miesto kam sa tešíte. Realita taká ružová už ale nebola.

Interiér bol pekný. Dakedy dávno. Bolo celkom evidentné, že poťahy by chcelo vytepovať, miestami to vyzeralo, že steny by potrebovali zastierkovať, ale toto sú drobnosti, ktoré by sme bez mihnutia oka boli bývali odpustili a úprimne, keby jedlo bolo výborne, by sme si ani neboli bývali všimli, ale biedne jedlo nám nechalo veľký priestor na skúmanie okolia. Ani živé piano túto reštiku v našich očiach nezachráni. Nechápem odkiaľ mali všetky tie veľmi aktuálne ocenenia, ale vyzerá to tak, že im šéfkuchár zdupkal tesne potom, čo ich dostali.

Predjedlá

Salmon Tartar
Ak máme byť féroví nič špeciálne sa nedá tomuto chodu vytknúť. Chuťovo to nebolo nič čo by človeka uchvátilo, na strane druhej človek potrebu ujsť. S týmto jedlom boli dva problémy. Domáci chlieb možno aj bol domáci, ale čerstvý bol začiatkom týždňa. Chuť mal jemne plesnivú. Porcia bola priveľká a majiteľka jedla sa z neho nasýtila.

Ruby Beetroot soup cooked with raspberry vinigear, scented with majoram and serverd with traditional meat dumplings

Cviklová polievka mala krásnu farbu a chuť po cviklách, ale to je asi tak všetko, čo sedí na opis tohto jedla. Pri jedení bolo cítiť len cviklu a po malinovom octe nebolo ani chýru ani slychu. Rovnako ako ani po majoránke či soli a korení. Knedličky boli mini mäsové pirohy. Cesto na pirohy bolo dobré, ale plnka bola bez chuti, chýbala jej soľ a korenie.

Hlavné jedlá

Kaczka po krakowsku Delicious roasted duck marinatred in honey, marjoram and apples, served with fried apples topped with cranberry jelly

Táto kačica bola to najhoršie čo sme v Krakove jedli. Keď si spomeniem na toto jedlo ešte teraz mi je z neho nevoľno. Kačica bola jednoducho stará. Nie jednu dve hodiny stará, ona chutila, že bola upečená, zamrazená, rozmrazená a stála v chladničke nejaký piatok, kým si na ňu kuchár spomenul. Taký detail, že po mede majoránke a jablkách nebolo stopy je až zbytočné hovoriť. Takzvané fried apples bol obyčajný jablkový kompót, ktorý bol tiež bez chuti. Cranberry jelly zas bol obyčajný džem. Ako prílohu sme si dali panfried potatoes, ktoré kuchár musel náhodou nájsť v najzašitejšej chladničke v reštike. Chutili staro, boli hodené do fritézy a nie do panvice a ako bonus absolvovali cestu aj do mikrovlnky po zimnom spánku. A boli tiež neznesiteľne mastné. Nečudo, že keď sa zatvárala kuchyňa, kuchári odchádzali so sklopenými hlavami. Za toto sa teda mali prečo hanbiť.

Mäsové pirohy

Podobne ako v polievke, cesto na pirohy bolo dobré, plnka by bola bývala potrebovala soľ a čierne korenie. Po okorenení a dosolení bola boli dobré, avšak bez omáčky boli pomerne suché. Áno boli dosť mastné a viem, že omáčky nie sú tradičné, každopádne si stále myslím, že by im omáčka iba bola bývala pomohla.

Ceasar salad

Na cézarovi nič nepokazili, len porcia bola priveľká.

 

Celkové hodnotenie:  Nie je to miesto, pre ktoré by Ste sa mali namáhať do Krakova. Takýchto blbostí máme dosť aj na Slovensku.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.


Už ste čítali?